Prihlásenie kapiel:

Meno:
Heslo:

Počet ľudí ON-LINE: 3

Náhodné foto:

 

Odporúčame stránku zobrazovať minimálne pri rozlíšení 1024x768 cez browsery
firefoxopera
reports
 
Šťastný Nový Rock v Randali

Napätie, stres a očakávanie. Tieto tri slová vystihujú to, čo organizátori sobotného minifestivalu s názvom Šťastný Nový Rock cítili až do poslednej chvíľky. Osud im totiž do cesty kládol jedno poleno za druhým. Našťastie nové média (internet, e-mail a SMS) zaúčinkovali takmer rovnako mocne ako chýbajúce plagáty a v sobotu večer sa v bratislavskom klube Randal stretli asi dve stovky ľudí zvedavých na štyri zohraté rockové kapely.

Predtým ako začal samotný koncert sme si na pódiu mohli všimnúť zaujímavý jam a vypočuť si pár úžasných gitarových sól. Spontánny nápad zafungoval ako skvelý warm-up. Ako prvá kapela potom oficiálne nastúpili na pódium stoner rockeri z Millhouse. Kapela fungujúca relatívne krátko je zohratá absolútne na jedničku azda aj preto, že je zložená z ľudí, ktorí to s hudbou myslia vážne a nejaký ten rôčik už hrali aj v iných zoskupeniach. Millhouse publiku dávali pocítiť, čo sú to mäsité a nekompromisné zvuky nevadskej púšte. Rytmická časť ich pesničiek pôsobila ako valiaca sa motorka Kameňožrúta z Nekonečného Príbehu. Shortyho spev, ktorý nie je silene machovský, dodáva piesňam emočné zafarbenie a približuje ich silnú hudbu aj ženskej časti publika. Pomalšie piesne ako napríklad Take me Out sa mi v sobotu páčili viac, pretože som lepšie počul spev. Zlé zvučenie spevu je ale v slovenských kluboch prítomné takmer zakaždým. Niekedy za to môže zvukár, inokedy zas samotní hráči ktorí si postupne zhlasňujú gitarové aparáty až spev úspešne odstavia... Millhouse ale potešili a tešíme sa na ich ďalšie vystúpenie.

Odkedy poznám Mona Lisa Overdrive, tak sú v mojej hlave zatriedení v šuflíku rockoví virtuózi. V Randali sa predstavili v čiastočne vynovenej zostave. Zmena nastala za bubnami a na poste jednej z gitár. Vypočul som si koncert, ktorý ma síce neoslnil a neprekvapil, ale ani nesklamal. Oproti pôvodnej zostave som zaznamenal menšiu živelnosť, čo však pridalo body počúvateľnosti. Z pesničiek, ktoré poznám, som zachytil opäť len poslednú a to My mind will never be healthy again. Ostatné sa mi tiež páčili a som zvedavý či chlapi hodia na pult nejaké nové EP či dokonca album. Pamätáme si ich veľmi pozitívnu recenziu v Sparku a Rock Reporte, tak netreba dlho čakať a pustiť sa do toho! Ich hudobný smer je totiž na Slovensku absolútne neovládnutý a je tam priestor na veľké veci. Sme radi, že na Záhorí sa tvorí rocková komunita, ktorá vie ponúknuť skutočnú kvalitu.

Organizátori akcie Pixie and the Devils si mohli vydýchnuť, keďže prišlo dosť ľudí a za odmenu to rozbalili vo veľkom štýle. Na pódiu hrali s neuveriteľným nasadením a pôsobili nanajvýš suverénne v pozitívnom zmysle slova. Perfektná zohranosť a silný prúd energie valiaci sa z ich nástrojov len potvrdil, že títo chalani si výborne hudobnícky rozumejú a v žánri, ktorý hrajú sa cítia ako doma. Prevažná väčšina songov síce patrila medzi tzv. “vypaľovačky”, ale ich produkcia nebola len o vybláznení sa na pódiu. Naopak, pekné melódie, kompozícia a efekty v mnohých skladbách naznačovali, že prívlastok alternatívny kapele neprischol iba tak, lebo je to teraz v móde. Indie-rockový nádych bol výrazný a pritom podstatne svojský. Myslím si, že Pixie and the Devils sú ukážkovým príkladom kapely, kde sa snúbi mainstream s kvalitným hudobníckym prevedením, originalitou, výpovednou hodnotou a hlavne emóciami. A predsa o emóciach má byť nie len rock, ale aj muzika ako taká. Škoda, že mnohým kapelám sa tento rozmer stráca z dohľadu.

Vystúpenie záverečnej kapely Mudhole bolo zahalené rúškom tajomstva a očakávania, keďže sa pošepkávalo, že celkom výrazne prebrúsili do iného žánru než hrávali predtým. Grungeový náboj ale zrejme kapela v hocijako pozmenenej zostave nikdy nestratí. Keď vystúpili na pódium, každý videl, že namiesto pôvodnej pätice muzikantov sa v šere atmosfericky stlmených reflektorov črtali len štyri postavy a jediný gitarista mal teda roboty za dvoch. Po úvodnom songu bolo jasné, že k zmene v produkcii naozaj došlo. Piesne boli ešte pomalšie, tvrdšie, založené na temných riffoch, výrazne nabasované, plné feelingu a miestami trochu uspávajúce. Prisúdiť škatulku je v tomto prípade ešte zložitejšie ako u Pixie and the Devils. Ja osobne som ocenil, že v porovnaní s predošlými účastníkmi festivalu išlo o riadny, svaly napínajúci heavy rock. Čo sa týka spevu, zdá sa mi, že v porovnaní s nahrávkami vydanými na deme mierne stratil na melodickosti, tentoraz kompenzovanej emočným, niekedy až screamovým nasadením. Celkovo však kapela príjemne zakončila túto alternatívnu akciu a som veľmi zvedavý, ako sa so svojím novým hudobníckym imageom ešte popredvádzajú na Bratislavskej undergroundovej scéne.

Fíha! No tak prvý ročník festivalu Šťastný Nový Rock je za nami a napriek najrôznejším komplikáciam sa celkom vydaril! A čo príde o rok? To nikto netuší! Možno aj vďaka vášmu záujmu sa o rok do Randalu kapely dovezú na vlastných mikrobusoch a budú v backstagi piť Metaxu a Hennessy! Vďaka vám preto za hojnú účasť a skvelú zábavu. Podporujte naše mladé kapely svojim záujmom aj naďalej a tešte sa, čo v novom roku pre vás prichystá www.indie.sk!

Martin Huďo, Samuel Brčák



Ďalšie fotky...

Fotografie: indie.sk