Prihlásenie kapiel:

Meno:
Heslo:

Počet ľudí ON-LINE: 6

Náhodné foto:

 

Odporúčame stránku zobrazovať minimálne pri rozlíšení 1024x768 cez browsery
firefoxopera
izb

Mahlen nach zahlen

Mám pre všetkých zaujimavý nápad – ak sa nudíte, nemáte nič dôležité na práci (respektíve máte ale nie zas až TAK dôležité) skúste si trochu zamalovať. Je to úplne namotávajúce! Ale pozor, nemám tým na mysli zobrať si fixky a čmárať si. (Aj keď možno čmárate pekne...) Veľké upozornenie: nejedná sa o umenie, ani o porces tvorby niečoho jedinečného. Ide skôr o krížovku bez písmen a s farbami. K veci: motivujem všetkých ktorých baví venovať množstvo času niečomu čo na nič neslúži aby si zohnali MAHLEN NACH ZAHLEN... nie malovanie po platení, ale podľa čísiel. Haha....

Veľká sranda zaručená. Ako ma to napadlo? Mona Lisa Smile – film, kde profesorka umenia (Julia Roberts) presviedča svoje študentky o gýčovosti a úbohosti tohto nápadu. A má pravdu! Ale je to sranda. Pílila som všetkým uši až kým mi môj priateľ nekúpil Mahlen Nach Zahlen originál – od Ravensburgu. Bola som nadšenáááá. O čo sa jedná? Niekto mal skvelý nápad, že maľovať dokáže každý, stačí len predloha na ktorej sú v podobe vymalovánky predkreslené jednotlivé polia, a v každom z nich je číselko. Číselko vypovedá o farbe, ktorou treba pole natrieť. Áno.... je to v podstate vymalovánka. Ale nie úplne.....no vážne. Jasné, že v balení sú aj všetky potrebné odtiene akrylových farieb (asi dve s dvadsiatich boli suché... tie som musela pracne riediť s vodou, ale aspoň sa mi vystrel chrbát, lebo z toho krčenia sa nad stolom som už ani nevedela že ho mám...) Okrem farieb tam bol aj štetec, úplne bohov ý, tenučký a fajný.Posledná vec je taký biely prášok (nešňupala som ho, ale možno by som tým vystupňovala svoju zábavu so štetcom) ktorý po zriedení s vodou treba natrieť na hotový obraz a tým pádom zostane zafixovaný a nalakovaný.

Hneď na druhý deň som začala – najprv len modrú oblohu. To bolo ľahké až depresívne, ale chytilo ma to hneď. Odhadovala som to tak na týždeň, kým to dokončím. Na druhý deň to bolo hotové. A hej, namiesto učnenia sa marketingu som sa venovala približne 7 hodín maľovaniu. Treba mať naozaj dobré oči na tie malilinké žlté číselka a v polovici mi začalo cukať okom. Neodradilo ma to! Mňa nič neodradí, lebo keď už niečo robím , tak to robím dokonale. Do rytmu mi hraloo FM-ko. Konkrétne záznam z koncertu Prodigy a neskôr Pendulum. Dávalo mi to pocit istoty a spávnych rozhodnutí ohľadom výberu poradia farieb.

Bolo to úžasné.... Najmä keď sa už všetky plochy začali prekývať a nastal čas na posledné ťahy. Na tie najťažšie – Ťahy Čierneho Mlyna. Mám ruky trasľavé ako mexický robotník, čo sa zo začiatku mohlo zdať problematické, ale dala som to! Skoro vôbec nie je vidno ako som sa namáhala nevybočiť z predurčenej plochy. HAHAAAAA

Chcem ďaľšie. Chcem si tým zarábať. Na čo mi je vysoká keď som MALIARKA?!?