Prihlásenie kapiel:

Meno:
Heslo:

Počet ľudí ON-LINE: 4

Náhodné foto:

 

Odporúčame stránku zobrazovať minimálne pri rozlíšení 1024x768 cez browsery
firefoxopera
recenzie
   
 
The Bridge - Citizen Bridge
Kapela: The Bridge
Názov albumu: Citizen Bridge
Rok vydania albumu: 2005
Label: BRJAN MUSIC
Stopáž: 121 min.
Počet trackov: 34

Na začiatok vás, milí čitatelia, musím upozorniť, že toto bude dlhá recenzia. Album Citizen Bridge od kapely The Bridge (v súčasnosti už pôsobiacej v Londýne ako The Bridgeheads) sa totiž nevošiel na jeden nosič. Sú to až dve CD naplnené neuveriteľnými 34 trackmi a teda na debut je to dosť veľké sústo. Avšak dopredu vám prezradím že je to chutné sústo a oplatí sa pár minút s ním pohrať kým sa na neho vrhnete. Môžete sa pýtať prečo ho recenzujem, keď už dávno nie je nový... Dôvod je jednoduchý. Tento album podľa mňa patrí do slovenskej alternatívnej scény a postupne by sme na našom portáli radi zrecenzovali všetky takéto albumy a porovnali ich prínos k slovenskému indie zvuku.

Prvý disk

Album Citizen Bridge začína pomerne kvalitnou pesničkou You´ll be there, ktorá má energické bicie a miestami zaujímavé štúdiové momenty (najmä v podobe hry s ekvalizérom). Pochváliť určite musím druhú pieseň, ktorej názov je All about your love 4. Určite si pamätáte aj veľmi kvalitne natočené video k tejto skladbe. Hypnotizujúci gitarový riff, ktorý sa ťahá celou pesničkou sa určite vryje do pamäti a reverse sample a sláčiky na jej konci jej dodávajú na atmosfére a hitovosti. Tretia pieseň nesie svojský (no v roku vzniku albumu pochopiteľný ?) názov Reality show, ktorý môže odradiť, ale nebojte sa! Nejde o spomienky na Vyvolených ani Big Brother, ale o pesníčku o láske a sebareflexiu mladého človeka v súčasnom svete. Pathetic song je naozaj jedna z najlepších pesničiek na dvojcédéčku Citizen Bridge a pre mňa je najlepšou piesňou na albume. Myslím si, že vynikajúci a nápaditý klip by pokojne obstál aj v medzinárodnej konkurencii. dAsKov hlas preskakujúci do falzetu je v tejto pesničke veľmi dobrý, drží sa s afektom na uzde a v refréne dokonca aj poriadne vykríkne. Z kvality tejto pesničky a klipu by si mnohé alternatívne rockové kapely mohli brať príklad, pretože pri jej zhliadnutí a počutí vidíme, že sa všetko dá zrežírovať aj inak ako to počúvame denne zo slovenských rádií a televízií v podaní Cmoríka a Gladiatoru.

Nasledujúca pesnička In Harmony (Loud and Clear) ma veľmi nezaujala, ale hneď ďalšia trojminútovka Mercury je čistá pohodička za volant a chytí našu pozornosť na prvý raz. Pesnička Elephant Man je čistá rocknrollová trojakordová odpaľovačka na koncerty a ak aj nepatrí medzi songy s veľkou hudobnou hodnotou pri počúvaní z CD, tak jej hodnota je určite plusová v živom prevedení alebo pri rozbíjaní nábytku chaty po poriadnej párty... Pri názve pesničky Just Because som si spomenul na kultových Jane´s Addiction, ale atmosféra tejto pesničky je úplne iná. Balada s pekným textom a upokojujúcimi gitarami by podľa môjho názoru schovala do vrecka podobné melancholické počiny od Hoobastanku, Good Charlotte, My Chemical Romance či iných amerických rádiových borcov. Druhý hlas v pozadí znie hypnoticky a dodáva pesničke na atmosfére. Moment stupňovania napätia okolo 2:55 je veľmi dobrý a pomôže tomu, aby pesnička bavila poslucháča až do konca. To, že som ju nikdy nepočul v rádiu je len a len hanba pre slovenských hudobných dramaturgov a producentov. Pri prvých tónoch songu Allergy ma pochytilo slabé tušenie, že prvé CD snáď ani nebude mať vyslovene slabé momenty. Je to opäť pesnička s určitou atmosférou, nie len zbytočne nahromadené akordy a takty. Už som si aj zvykol na dAsKov afekt a beriem ho ako plus pre tvorbu signature soundu kapely. Zvuky v pozadí sú príjemné a viem si predstaviť ako budem túto pieseň rád počúvať pri nočnej jazde autom a pomaly sa mihajúcich neónoch. Uvidíme ako takto nasadená latka na albume vydrží. Ešte zostáva 25 pesničiek...

Zatiaľ si hovorím: „To nie je možné, veď sa musia niekedy vystrieľať z nápadov...“ Ale pesnička Magic Word ma presviedča o opaku. Dobrá a pritom jednoduchá sólová gitara a scratchovanie po mutovaných strunách mi pripomína prvé dva albumy Placebo. Jednoduchý text refrénu si viem spievať už počas jeho druhého počutia, čo je plus na koncertoch a akciách pred novým publikom. Track Elenor RigDick je vlastne takmer desaťminútovým sólom na bicích, ktoré potom plynulo prejde do nasledujúceho songu Silver Gold. Kvalitné sample, skreslená basgitara a industriálne bicie pripomínajú Nine Inch Nails. Je to veľmi príjemná štýlová zmena a u mňa druhá najlepšía skladba na tomto CD. Úžasný druhý hlas v polovici tretej minúty a dýchavičné zvuky, ktoré nás sprevádzajú celou peničkou... No tak toto je naozaj sila! Toto som od The Bridge nečakal!

Krátky track Garage is a place where we were born je len jamom, ale balada East of Eden je tým miestom, kde už začínam cítiť, aký je rukopis tejto kapely. A musím priznať, že mi poriadne vliezol pod kožu. Predposledná pesnička prvého CD Starry-Eyed je „bohužiaľ“ zase dobrá a ak je nejaké miesto, ktoré budem môcť albumu vytknúť, dočkám sa ho zrejme až na ďalšom CD. Posledné sekundy pesničky s lúskaním a vtipným nekoordinovaným spevom ma rozosmiali, ale smiech mi zmrzol na perách pri prvých tónoch poslednej piesne s ťažkým názvom D.T.M.U.B. Je to komplikovaná a veľmi smutná balada. Na prvé počutie sa môže zdať zvláštnymi bicími až nemelodická, ale je to záležitosť hudobného vkusu, pochopenia textu a viacerých vypočutí...

Pár slov na zhodnotenie prvého CD? No takmer tie slová nemôžem nájsť! Vzhľadom na vek osadenstva kapely v období nahrávania albumu mi ich ostáva ešte menej! Prvé CD má u mňa výbornú. Takto má vyzerať debut! Vzhľadom na to, čo väčšinou rozumieme pod pojmom slovenský poprockový zvuk, je zvuk tohto CD absolútne experimentálny a inovatívny, vidno v ňom vplyvy zahraničia, ale nie do takej miery, že by postrádal originalitu. Ak by album končil tu, hodnotil by som ho tiež výborne.

Druhý disk

Pesnička My Private Star mi pripomína pár tónmi čosi staré od Anny K alebo niečo zahraničné, ale neviem si presne spomenúť na konkrétny názov... Jane In the Rye je naopak veľmi svojská. Čoraz viac objavujem hodnotu tohto dvojcédéčka. V naších končinách je takmer bezprecedentné, že mladá kapela sa pustila na zdolávanie takých úskalí, na ktoré si možno trúfnu len starší profesionálni hudobníci. Napríklad táto klavírová pesnička je veľmi odvážnym počinom na debutové CD... Experimentálnu príchuť má elektronický beat (pripominajúci pulznú voľbu na starších pevných linkách), ktorý sa ťahá na pozadí skladby Sentimental a tak akosi zbavuje pesničku ambície byť veľmi dobrou ale tuctovou baladou. Prečo nie? Medzi vyše tridsiatimi pesničkami si to môže kapela dovoliť.

Štvrtá pesnička s názvom Have you Ever má klasický rukopis kapely a nezanechala mi v hlave hlbokú stopu, hoci má pekný text. Po nej prichádzajú pre mňa notoricky známe tóny odrhovačky Destiny, na klip ktorej si sem tam s úsmevom spomeniem. Prečo? No pretože to bolo prvý krát, čo som v televízii videl slovenský klip moderného poprockového razenia spievaný po anglicky a imidžovo dobre vybavený. Samozrejme boli aj ľudia čo sa z neho smiali, ale spomeňme si napríklad na prvé slovenské rapové klipy z konca 90tych rokov a ich amatérsku produkciu a porovnajme to s tým, ako sa kvalita videoklipov v tejto subkultúre dostala za pár rokov hore. Myslím si, že Destiny bol priekopnícky klip a koniec koncov aj dobrá pesnička. Movie Theme je naozaj len to, čo názov hovorí, ale aj tento track má atmosféru. Úplne si ho dokážem predstaviť vo vyvrcholení nejakého psychologického filmu alebo v nejakej reklame. V tejto etape počúvania dvojalbumu sa potvrdil môj pocit, že sú Vhodne striedané energické a baladické skladby.

Po tomto kľudnom kúsku totiž nasleduje surový začiatok skladby Until Good Lord Will Take Us Away, v ktorej cítiť príchuť končiacej vlny grungeu polovice deväťdesiatych rokov. A zase nasleduje vydarená akustická baladička Another Day so sláčikmi na pozadí a americkým zvukom. Toto zoradenie skladieb si zaslúži pochvalu, lebo udržiava album otvorený. Keď naopak Foo Fighters rozdelili In Your Honor na rockové a akustické CD tak sa prerátali, lebo väčšina poslucháčov siahla po akustickom len sporadicky. V piesni All About Your Love 5 cítiť výraznú príchuť skorších nahrávok Placeba čo sa týka basy, bicích i gitár. Len Daskov spev ostáva stále svojský. Rebelský názov Fuck it All (I don´t care) skrýva za sebou veľmi príjemné riffy a melodickú linku. Sem tam mi hlas príde falošný, ale v tomto subžánri rocku sa to aj tak veľmi nerieši. Päť minút je však dosť veľa a od tretej minúty mi prídu tie sóla málo šťavnaté a dvojminútový jam príliš natiahnutý. Chalanov to určite bavilo, lenže väčšinu poslucháčov, ktorí nevlastnia gitary, asi už menej...

 

Pesnička Why Sad mi príde mierne preafektovaná a dvojhlas nevydarený, čo je škoda, lebo podmaz aj melódia sú výborné a mali by hitové ambície. Lullaby je dobrá akustická grungeová garážovina s mnohohlasom vhodná na spestrenie disku. You Could Beznie zase ako jedna veľmi kvalitná poprocková záležitosť budujúca charakteristický zvuk tohto albumu. Elephant Man Returns sa mi javí ako vynikajúca alternatívna rocková pecka, na ktorej sa v speve a bubnoch zase cítim prvky prvého Placebo albumu z roku 1996 a sólová gitara mi zase pripomína Toma Morella a prvú nahrávku od Audioslave.

Dvojalbum si udržal dych až do konca, pretože ho The Bridge zakončili dvoma vynikajúcimi kúskami. Séria All About Your Love nateraz skončila kúskom číslo 6 a ten jej určite neurobil hanbu. Príjemná sólová dohra absolútne kontrastovala s nevydarenou z Fuck It All. Posledná pesnička s názvom Venované Nikomu je jedinou skladbou v slovenčine nachádzajúcou sa na tomto dvojalbume a v mojom súkromnom rebríčku sa stala treťou najlepšou z tohto albumu. Kľudne by mohla hocikedy byť nasadená v Ačkovej rotácii v slovenských rádiách. Kým sa však dočkáme takejto úcty k výborným slovenským alternatívnym kapelám tak pretečie ešte veľa vody a vypočujeme si veľa Kulyho a Mira Žbirku...

Zhrnutie

Toto je dozaista album s veľkým A. Vytvoriť ľahko stráviteľný popový zvuk, ktorý je pritom stále dosť alternatívny a inovatívny je určite ťažká úloha, ale na tomto dvojalbume sa ju podarilo splniť. Bolo tu dokopy 32 pesničiek a musím objektívne povedať, že ani jedna z nich nebola vyslovene zlá. A to, že ma 3 alebo 4 z nich neoslovili, je len môj subjektívny názor. V konečnom meradle je Citizen Bridge vynikajúci album. Keďže je naspievaný okrem jednej pesničky v angličtine, má podla mňa aj zahraničné ambície. Ako človek profesionálne blízky anglickému jazyku nemôžem na margo dAsKovej angličtiny a výslovnosti povedať veľa krivých slov. Je mu dobre rozumieť a nerobí chyby. To bohužiaľ na slovenskej scéne nie je taký častý jav. Čo sa týka afektu, môžeme si všímnúť, že v slovenskej pesničke dAsK svoj typický afekt stráca a nie je to na škodu veci...

Želáme kapele The Bridgeheads, ktorá tvorí a nahráva v Londýne, nech zažíva veľa úspechov. Som presvedčený, že Slovensku svojim moderným a inovatívnym zvukom, zaujímavými videoklipmi a produkciou a zmysluplnými textami neurobia hanbu. Kapela má evidentne čo povedať a dúfajme že aj s novým názvom nás bude zásobovať takým množstvom dobrých songov, akým bol naplnený album Citizen Bridge.

ratingrating
Martin Huďo